V analýze objemových ukazovateľov ako sú tržby a mzdové náklady má významnú úlohu vysvetlenie zmien a činiteľov, ktoré spôsobili zmenu tržieb a mzdových nákladov. Pri analýze tržieb sa zameriavame na viazanosť, respektíve spotrebu základných vstupov ako sú pracovná sila (P), materiálu a energie (SME), dlhodobého hmotného majetku (DHM).
Tento model nám vyjadruje závislosť tržieb od produktivity práce a počtu pracovníkov:
Ďalší model nám vyjadruje extenzívne (kvantitatívne) a intenzívne (kvalitatívne) pôsobenie výrobného činiteľa stroje a zariadenia (SaZ). Intenzívne využitie výrobných činiteľov v uvedenom modeli reprezentuje ukazovateľ využitia strojov (
), extenzívne štruktúra DHM a vybavenosť pracovníkov majetkom a počet pracovníkov.
V obchodných podnikov (nevýrobných) sa model rozkladu upravuje aby bol vhodný na každý typ spoločnosti. Namiesto strojov a zariadení máme tovar a namiesto dlhodobého hmotného majetku je majetok obežný. Model vyzerá nasledovne:
Tretí model rozkladu tržieb bude závislý od využitia materiálu, teda schopnosti podniku premeniť spotrebovaný materiál a energiu na tržby, potom od využitia strojov aj vybavenosti pracovníkov strojmi a nakoniec od množstva samotných pracovníkov.
V obchodných podnikoch bola spotreba materiálu a energie nahradená nákladmi na predaný tovar a stroje a zariadenia boli vymenené za tovar.
V tomto modeli sa budú skúmať mzdové náklady. Tie závisia od priemernej mzdy na pracovníka (kvalitatívna stránka) a počtom pracovníkov:
V poslednom rozklade bude analyzovať mzdovú nákladovosť. Tá je závislá od priemerných mzdových nákladov a produktivity práce:
Analýzou tržieb zisťujeme, že tržby každým rokom rastú. Ich tempo rastu sa postupne znižuje a rast tržieb v poslednom roku bol 9,7%. Môžeme sledovať, že najvýraznejšie vplýval rast produktivity práce. Hlavne v prvom a treťom období, bol jeho podiel až 70% (v poslednom roku až 73%). Je to dobrý signál, že tržby rastú z dôvodu lepšieho využitia pracovnej sily ako jeho navyšovaním. Rast počtu pracovníkov pôsobil síce na rast tržieb, ale nie tak výrazne ako produktivita práce. Podnik by si mal udržať tento vývoj aj ďalej.
- Rok 2010-2011: Účinnosť strojov sa v tomto sledovanom období zvýšila (1€ strojov vyprodukovalo viac tržieb) a vďaka tomu tržby vzrástli skoro o 23%. Na raste sa podieľalo aj zvýšenie vybavenosti robotníkov dlhodobým majetkom (rast tržieb o 16%). Samotné zvýšenie pracovníkov prinieslo rast tržieb o 57 751€ (o 16,19%).
- Rok 2011-2012: Zlepšenie účinnosti strojov prinieslo rast tržieb o skoro 27000€ (rast o 5%). Zvýšenie strojov a zariadení v štruktúre dlhodobého majetku prinieslo rast tržieb o 15%. Zníženie vybavenosti pracovníkov (dlhodobý majetok klesol na jedného pracovníka) spôsobilo pokles tržieb o 31 000€ (5,57%). Naopak rast počtu pracovníkov zvýšil tržby o skoro 18%.
- Rok 2012-2013: Aj v tomto roku sa nám zvyšuje účinnosť strojov a vďaka tomuto sa tržby zvýšili o 11%. Naopak pokles podielu strojov v štruktúre dlhodobého majetku spôsobilo pokles tržieb o takmer 8%. Zvýšenie vybavenosti pracovníkov zvýšilo tržby o 4%. Prijatie nových zamestnancov zvýšilo tržby o 2,57%.
V tejto časti analýzy sa dajú len ťažko vytknúť slabé stránky. Tržby každým rokom rastú a rastie aj ich kvalitatívna stránka (zvyšuje sa účinnosť strojov). Navyše účinnosť strojov rastie rýchlejšie ako počet pracovníkov, čo môžeme hodnotiť kladne. Podnik by si mal pokračovať v tomto trende aj ďalšie roky.
- Rok 2010-2011: Materiálová a energetická účinnosť (1€ spotrebovaného materiálu a energie) nám klesla a spôsobila pokles tržieb o 20%. Vďaka lepšiemu využitiu strojov (1€ strojov spotrebovalo viac materiálu) nám tržby vzrástli o 43%. Rast vybavenosti pracovníkov (na jedného pracovníka sa zvýšili stroje a zariadenia) spôsobil nárast tržieb o 50 000€ (skoro 14%). Nárast pracovníkov zvýšil tržby o 16%.
- Rok 2011-2012: Materiálová účinnosť sa nám v tomto roku prvý krát zvýšila (môžeme si všimnúť, že má rovnaký vývoj ako materiálová nákladovosť) a vďaka nej tržby porástli o 17,5%. Zhoršenie využitia strojov spôsobilo pokles tržieb o 12,5%. Vybavenosť pracovníkov strojmi stúpol a stúpli aj tržby o 9,53%. Rast samotných pracovníkov zvýšil tržby o 18%.
- Rok 2011-2012: Opäť zaznamenávame rast kvalitatívneho ukazovateľa využitia materiálu a energie a vďaka nemu tržby rástli o 15%. Zníženie využitia strojov a vybavenosti pracovníkov spôsobil pokles tržieb o 4,4% a3,8%. Rast počtu pracovníkov zvýšil tržby o 2,57%.
Podnik zlepšil materiálovú účinnosť oproti prvému sledovanému obdobiu a každým rokom sa zlepšuje. V tomto trende by mal pokračovať, lebo tržby by mali rásť hlavne zlepšovaním kvalitatívnej stránky.
Mzdové náklady nám každým rokom rástli, najviac však medzi obdobiami 2011-2012 až o 18,56%. V prvých dvoch obdobiach rast nákladov bol spôsobený hlavne rastom počtu pracovníkov. V prvom období nám priemerné náklady na zamestnanca klesli, ale v druhom už mierne stúpajú a v treťom sledovanom období 2012-2013 sa nám náklady zvýšili o 9,15%, čo bol aj najzásadnejší dôsledok rastu mzdových nákladov. Rast mzdových nákladov nie je pre podnik práve najlepšia správa, ale aby sme výsledky zobjektívnili musíme rast nákladov porovnať so mzdovou nákladovosťou.
Aj keď nám mzdové náklady rastú, mzdová nákladovosť klesá, aspoň v prvých dvoch obdobiach a v poslednom období sa mierne zvýšila o 1,87%. Za zlepšením stála zvýšená produktivita práce, ktorá zlepšovala ukazovateľ. Avšak rast nebol v poslednom roku dostatočne výrazný a vďaka väčšiemu rastu priemerných mzdových nákladov sa nám mierne zvýšila mzdová nákladovosť. Vo všeobecnosti platí, že produktivita práce by mala rásť rýchlejšie ako priemerná mzda.
Na prvý pohľad rast mzdových nákladov môže vyzerať ako negatívne, ale keď nám klesá mzdová nákladovosť tak vieme, že rast nákladov bol spôsobený zvýšením objemu výroby a tým aj zamestnanie nových pracovníkov. V poslednom roku, mzdová nákladovosť rástla, nie je to pre podnik na prvý pohľad dobrý signál (priemerné mzdové náklady rástli rýchlejšie ako produktivita práce), ale musíme si uvedomiť, že nám rastie produktivita práce a zvýšenie mzdovej nákladovosti malo síce vplyv na rentabilitu vlastného kapitálu, ale s porovnaním s ďalšími vplyvmi je toto zvýšenie zanedbateľné.
Prejsť na ďalší článok: Analýza výsledku hospodárenia