Analýza ex ante, alebo možnosť prognózovať vývoj finančnej situácie podniku, jeho budúcu prosperitu (solventnosť) či neprosperitu (insolventnosť), je založená na hodnotení a interpretácii výsledkov dosiahnutých v súčasnosti. V nich sú obsiahnuté symptómy ďalšieho vývoja. Majú podobu rozdielnej úrovne a vývoja uplatnených finančných ukazovateľov sprostredkujúcich obraz o finančnom stave podniku. Ukazovatele prosperujúcich podnikov sa výrazne líšia od ukazovateľov neprosperujúcich podnikov, a to v úrovni, tak i vo vývoji už niekoľko rokov pred bankrotom. Avšak aj keď výsledky prosperujúcich a neprosperujúcich firiem vykazujú významné rozdiely, napriek tomu však existuje medzi nimi prienik. Vyskytujú sa také prosperujúce podniky, ktoré vyzerajú ako neprosperujúce, hovoríme o chybe β. Naopak, existujú také neprosperujúce podniky, ktoré sa javia ako prosperujúce- chyba α. Hlavne táto chyba je obávaná, totižto nesprávne zaradenie neprosperujúceho podniku medzi prosperujúce môže spôsobiť to, že poskytneme úver takejto firme a nebude ho schopná splácať, čo môže viesť k omnoho väčším stratám ako keby sme neposkytli úver prosperujúcemu podniku (stratíme obchodnú príležitosť). Preto pri predikcii budúceho vývoja som zvolil bankrotné modely, ktoré prísnejšie hodnotia bonitu klienta. Tým sú Altmanovo Z-score, Zeta a Index 05. Ostatné modely sú do počtu, ich vypovedacia hodnota je výrazne menšia ako u týchto prvých troch, hlavne kvôli väčšej chybovosti α.
Altmanovo Z-score 1968 je najčastejšie používaný model v zahraničí. Pre naše podmienky má jednu nevýhodu, obsahuje trhovú hodnotu kapitálu. Keďže u nás je málo podnikov, s ktorými sa obchoduje na burze na naše podmienky použijeme účtovnú hodnotu. Výsledky indexu rok pred bankrotom:
V našich podmienkach bola zvýšená chybovosť β, model zaradil aj prosperujúce firmy medzi bankrotujúce, ale aj tak bol tento model najúspešnejší, respektíve mal najnižšiu chybovosť. S rastúcim obdobím predpovedania bankrotu, výrazne klesá jeho vypovedacia schopnosť. 2 roky pred bankrotom je úspešnosť:
Celková úspešnosť sa nám zmenšila a s rastúcou dĺžkou predpovede naďalej klesá. Altman neskôr modifikoval tento model na model Zeta, ktorý by mal byť vhodný pre podniky, ktoré nie sú obchodovateľné na burze. Keď ho porovnáme s modelom Z-score, tak by mal byť vhodnejší na použitie v našich podmienkach, obsahuje totiž účtovnú hodnotu vlastného kapitálu na rozdiel od Z-score, ktorý obsahuje trhovú hodnotu vlastného kapitálu. Úspešnosť modelu je:
Podľa autora model Zeta pomerne dobre predpovedá bankrot podniku dva roky do budúcna a s pravdepodobnosťou 70% na päť rokov dopredu. Altman vytvoril taktiež model pre hodnotenie nevýrobných podnikov, nazval ho Z´´-score. Z rovnice bol odstránení posledný ukazovateľ (tržby/celkové aktíva). Cieľom vynechania bolo minimalizovať potenciál priemyselného efektu. Tento model podobne ako Zeta využíva účtovnú podobu vlastného kapitálu. Je vhodný najmä pre nevýrobné podniky (napríklad telekomunikácie). Tento model budeme používať iba čisto u nevýrobných podnikoch.
Pre naše podmienky bol vytvorený český Index 05[1], ktorý by mal najlepšie odrážať špecifické podmienky podnikania v Česku a Slovensku. Úspešnosť modelu je:
Ďalšími modelmi, ktoré hodnotia finančnú situáciu sú Rýchly test, Index bonity, Tafflerov model a Beermanova analýza. K prvým dvom nie sú údaje o úspešnosti modelu, ale z obľubou sa používajú v Európe. Tafflerov model zo všetkých má najnižšiu úspešnosť predikcie bankrotu zo všetkých, preto je vhodný ho používať iba ako doplnkový. Beermanova analýza je vhodná pre remeselné a výrobné podniky a chybovosť predpovede bankrotu je v prvom roku 9,5%, v druhom 19,1%, tri roky dopredu 28,6% a štyri roky pred bankrotom je už 38,2%.
Úspešnosťou predpovedania bankrotných modelov v našich podmienkach sa zaoberala česká dizertačná práca Využitelnost bankrotních modelů a jejich aplikace v podmínkách České republiky[2]. Autor skúmal vybrané modely na odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva, automobilového priemyslu, kovovýroby a energetiky. Dospel k záveru, že v každom odvetví, dokáže model inak predpovedať bankrot a tým aj chybovosť sa líši podľa odvetvia. Jednotlivé čiastkové úspešnosti modelov sú v dizertačnej práci popísané, ja udávam už iba celkové poradie modelov v jednotlivých odvetviach.
Na základe týchto výsledkov je rovnako zostavené aj poradie modelov v analýze. Z českých modelov boli vynechané indexy IN99 a IN01, vzhľadom pre ich nižšiu úspešnosť ako index IN05. Aj napriek nevýhode trhovej hodnoty vlastného kapitálu modelu Z-score, dosiahol najlepšie výsledky. Z´´-Score nemal dobrú úspešnosť predpovedania, čo bolo spôsobené hlavne spôsobom použitia odvetví vo výskume (autor pre svoj výskum zvolil výrobné podniky, pre ktoré tento model nie je zostavovaný). Za zmienkou stojí, že autor pri svojom skúmaní použil vzorku 1700 bankrotujúcich a 2300 prosperujúcich firiem.
Treba podotknúť, že hodnotenie bankrotných modelov treba brať komplexne a je nutné zobrať do úvahy aj iné faktory (ako je trend vývoja, vývoj zisku, zadlženosti, doby splácania záväzkov, zlaté bilančné pravidlo) a na základe spomenutých faktorov je vypovedacia hodnota modelov omnoho presnejšia. Vo finančnej analýze sú spomenuté všetky modely aj s názornými ukážkami ich hodnotenia. Samozrejme ako bolo spomenuté nosné sú prvé tri modeli:
- Altmanovo Z-score
- Altmanova Zeta
- Český Index IN05
- Rýchly test
- Index bonity
- Tafflerov model
- Beermanova analýza
Prejsť na ďalší článok: Zhrnutie celkovej finančnej situácie
[1] NEUMAIEROVÁ, Inka; NEUMAIER, Ivan Index IN05 : Index IN05. In Evropské finanční systémy : Sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference. Brno : Masarykova univerzita v Brně, 2005. s. 143-146. Dostupné z WWW: http://is.muni.cz/do/1456/sborniky/2005/evropske-financni-systemy-2005.pdf
[2] Sušický, J. (2011): Využitelnost bankrotních modelů a jejich aplikace v podmínkách České republiky. Praha, Česká zemědělská univerzita v Praze, 2011. Disertační práce. Dostupné z www: http://dl.webcore.czu.cz/file/TktBcmU5amt4aE09